Seminárne práce

Seminárna práca je písomná, odborná práca pomerne malého rozsahu. Jej rozsah sa pohybuje v priemere okolo 3000 slov. Jej charakter vyplýva už z jej samotného názvu. Na rozdiel od bakalárskej, či diplomovej práce nie je prácou záverečnou. Zvyčajne ju profesor zadáva na seminároch, alebo cvičeniach. Jej úlohou je nielen zdokonaliť študentov v písaní odborných prác, ale aj hlbšie a podrobnejšie sa dozvedieť o danom probléme. Pomerne často sa stáva, že problematika seminárnej práce býva viac než špecifická. Študent má tak možnosť podrobne sa zaoberať výlučne jedným konkrétnym problémom. Aj napriek jej vysoko odbornému charakteru, v seminárnej práci je povolený, okrem odborného štýlu aj esejistický štýl, a to hlavne v častiach ako sú úvod a záver.

Seminárka sa od záverečných prác nelíši len svojím rozsahom a obsahom, i faktom, že nie je nutné ju písať v autorskom pluráli. Markantným rozdielom je výber témy. Témy záverečných prác si väčšinou vyberáme a volíme sami, nakoľko tému seminárnych prác zadáva profesor. Následne sú tieto práce čítavané a podrobne rozoberané na seminároch.

Aj napriek faktu, že seminárka je oveľa menšia ako diplomovka, aj ona by mala mať svoju pevnú logickú štruktúru. Netreba zabudnúť na tri základné časti práce ako je úvod, jadro a záver. Nakoľko je to odborná práca, v jej závere je potrebné uviesť aj literatúru, z ktorej bolo čerpané. Práca písaná na seminári slúži ako istá predpríprava k písaniu bakalárskych, či diplomových prác. Už v rámci odborných cvičení a výuky sú študenti nútení samostatne pracovať s odbornou literatúrou, s cudzojazyčnou literatúrou, vyhľadávať kompetentné internetové zdroje a následne ich vhodne používať, učiť sa odbornému štýlu písania, či pracovať na rôznych výskumoch už počas štúdia. Tieto práce sú akýmisi zmenšeninami záverečných prác. Je potrebné už pri ich písaní správne používať citácie a parafrázy. Niektorí vyučujúci si môžu dokonca stanoviť podmienky v podobe minimálneho počtu citácií a parafráz, či použitých literatúr. Pri neuvedení zdroja citácií a parafráz sa študent dopúšťa porušenia autorských práv a stáva sa tak plagiátorom. Po takomto porušení autorského práva v prípade seminárnej práce bývajú následky len v podobe napomenutia, nakoľko v prípade záverečných prác môžu byť následky fatálnejšie.


Seminárne práce - Úvod

Je časťou práce predmetom ktorej autor predznamenáva a naznačuje riešený problém. Môže mať rôzny rozsah a aj úvod je možné rozdeliť prostredníctvom odsekov na menšie časti.

Je vhodné, ak si autor dá záležať na úvodných vetách a napísal ich tak, aby čitateľa oslovili a navnadili mu chuť čítať prácu. Neskôr je nutné v krátkosti zhrnúť cieľ, predmet a obsah práce. Ako sme už spomenuli, seminárnu prácu je možné, okrem odborného štýlu, písať aj esejistickým štýlom. Práve úvod a záver sú časti práce, v ktorých je esejistický štýl povolený, niekedy až žiadaný. Na rozdiel od jadra a záveru, v úvode sú tiež povolené rôzne špecifické prvky či už v podobe rôznych zaujímavých vetných konštrukcií, citátov, nedokončených viet a podobne. Je len na samotnom autorovi, ako profesionálne zvládne skĺbiť do úvodu kľúčové informácie a ponúkne ich čitateľovi zaujímavou a hlavne pútavou formou.


Seminárne práce - Jadro

Tvorí hlavnú časť práce. Niekedy býva rozdelené na kapitoly a podkapitoly, praktickú, či teoretickú časť. Toto delenie však nie je nevyhnutnou podmienkou práce a slúži len ako pomôcka autorovi a sprehľadnenie textu čitateľovi.
Ako sa v úvode problematika len naznačila, v jadre je potrebné sa zamerať na problém podrobnejšie, preto mnoho autorov využíva možnosť delenia na rôzne časti či už pomocou odsekov, alebo kapitol. V úvode jadra býva zvykom presne špecifikovať a vymedziť problém, alebo aj zvoliť metódu a štýl písania práce, prípadne stanoviť a presne špecifikovať cieľ, ktorý je nutné, na rozdiel od jadra, podrobnejšie rozanalyzovať. Následne je potrebné prejsť k odborným znalostiam, výskumu a realizácii rôznych výpočtov.

Seminárne práce - Záver

Záver seminárnej práce by mal byť akýmsi zhrnutím nadobudnutých informácií, výsledkov a získaných poznatkov. Toto zhrnutie, pre lepší prehľad je možné realizovať v rôznych tabuľkách, prípadne prostredníctvom vytvorenia rôznych obrázkov.

V závere práce sa tiež opäť prihovárame čitateľov so slovami, čo sa nám podarilo, alebo nepodarilo dosiahnuť. Je možné vyjadriť vieru v prínos a zaujímavé prevedenie našej práce.

Tieto riadky by mali byť adresované čitateľovi a mali by v krátkosti vystihnúť charakter práce. Tak ako úvod, aj táto časť môže obsahovať zložitejšie vetné konštrukcie, nedokončenú výpoveď a podobne. Záver býva v obsahu častokrát oddelený od jadra a tým sa stáva špeciálnou a osobitnou časťou. Netreba zabudnúť, že záver je časťou, v ktorej je, tak ako v celej práci, nevyhnutné číslovanie strán.


Seminárne práce - Použitá literatúra

Použitá literatúra je dôležitou súčasťou každej práce odborného charakteru rôzneho obsahu. Slúži na zverejnenie publikácii z ktorých sme v práci čerpali či už v podobe citácií, parafráz, obrázkov a podobne. Pri neuvedení použitej literatúry v práci, v ktorej sme čerpali z rôznych zdrojov sa dopúšťame porušenia autorských práv a naša práca sa stáva plagiátom.

Bibliografický záznam môže mať rôznu postupnosť. Je viacero názorov na to, v akom poradí literatúru uvádzať. Niektorí uvádzajú nutnosť záznamu bibliografie podľa intenzity používania v práci, iní zase zastávajú názor, že bibliografický zoznam by mal byť uvedený v abecednom poradí. Aby sme predišli rôznym problémom, za správne by sme mali považovať informácie uvedené v univerzitnej smernici našej univerzity.

FAQ

Aj seminárna práca musí spĺňať požadované parametre

Ak chce študent úspešným spôsobom ukončiť svoje niekoľkoročné štúdium, bude musieť počas neho napísať niekoľko seminárnych prác. Ich počet závisí od ročníka alebo študijného odboru, pretože niekedy dokáže seminárna práca nahradiť aj samotnú ústnu skúšku.

Koľko strán a znakov má mať práca?

Seminárna práca je úplne niečo iné, ako ostatné záverečné práce a to už na základe parametrov. Jej rozsah je veľmi individuálny a závisí od pokynov vyučujúceho, ktorý vypracovanie seminárnej práce zadal. Štandardne sa sem započítava len čistý text práce a teda bez formálnych častí ako je úvod, záver a zoznam literatúry. Odporúčaný rozsah seminárky býva 5až 10 normalizovaných strán, no vyučujúci môže zadať aj rozsah 20 strán. Rovnako sa teda líši aj počet znakov, ktorý je pre jednu normostranu v počte 1 800.

Ako má vyzerať seminárna práca po formálnej stránke?

Napísať prvú seminárnu prácu nie je pre nikoho jednoduché a to najmä vtedy, ak je profesor neochotný vysvetliť a pomôcť. Samozrejme, s pribúdajúcim počtom zadaní, je študent skúsenejší, no to si v prvých mesiacoch štúdia vyžaduje dávku trpezlivosti. Seminárna práca by mala obsahovať úvodnú stranu, obsah, samotný text práce, záver, resumé a bibliografiu. Hoci nároky na ňu nie sú rovnaké, ako pri iných záverečných prácach, sú isté veci, ktoré by v nej za žiadnych okolností nemali chýbať. Rovnako, je dôležité uvádzať všetky zdroje, čo nie každý študent považuje za potrebné.

Koľko zdrojov má mať seminárna práca?

Zoznam zdrojov je odrazom skúmania rôznej literatúry, či odborných článkov, z ktorých sme získali dôležité poznatky. Hoci sa môže zdať, že pri seminárnej práci nie sú odkazy dôležité, opak je pravdou. Ani text v nej si autor celý nevycucá z prsta a preto na bibliografiu nikdy nezabudnite. Rozsah závisí od počtu vypracovaných strán, pretože úplne iná situácia je pri 5 stranovej práci a pri 20 stranovej. Pri všetkých prameňoch ale platí, že musia byť dôveryhodné a mali by byť uvádzané v abecednom poradí. V dobrej seminárnej práci by sa malo nachádzať aspoň 20 zdrojov obsahujúcich nielen knihy, ale aj odborné články, internetové odkazy a zákony.

Nezáväzná objednávka