Na vysokú školu len ,,dobrá hlava“ nestačí alebo Stará známa prokrastinácia
06.06.2016 Snáď už od predškolského veku je každý človek predmetom rodinného skúmania kapacity jeho mozgu a následného určovania zamerania Vysokej školy. Ak Vás klasifikujú pojmom ,,dobrá hlava“ máte o vysokoškolské štúdium predom postarané. Otázka znie či naozaj na celé štúdium stačí dobrá pamäť a schopnosť učiť sa.
Pravdou je, že schopnosť zvládať kvantá učiva a nových poznatkov tvorí drvivú väčšinu úspechu, ale k definitívnemu víťazstvu Vás priviesť nemusí. Odchodom zo strednej školy sa definitívne zbavíte pomyselného biču nad hlavou a otázka každého semestra znie jednoducho: Odovzdáš alebo neodovzdáš?
Nútiť Vás nikto nebude, pretože systém je jednoznačný. Buď seminárku odovzdáš alebo ti pedagóg predmet neuzná. Buď sa na zápočet pripravíš, alebo môžeš na pripustenie ku skúške zabudnúť.
Pán Boh zaplať, že termíny zväčša poznáme už na začiatku semestra, však? Môžeme sa priebežne učiť a precízne si vypracovať študijný plán. Hmm. Tu však nastupuje kamarátka prokrastinácia – odkladanie povinností na najposlednejšiu chvíľu. Veď ako sa hovorí:,, To, čo môžeš urobiť dnes, odlož na pozajtra a máš dva dni voľna.“
Ak študent prokrastinuje pričasto a spravidla začína písať seminárku o 22:30 a odovzdať má do polnoci, nie vždy má táto rozprávka o večných prázdninách šťastný koniec. Ak sa nezadarí jeden, dva či trikrát, to snáď honbu za titulom nezničí, ale pokiaľ Vás prokrastinácia sprevádza ako najvernejší priateľ Vašim vyhliadkam na dokončenie VŠ to príliš nelichotí.
Na prokrastináciu sa skvelo zvyká a pravdepodobne to bude tým, že to nie je žiadna vedecky definovaná choroba či neovládateľná túžba, ale len výsledok sladkej lenivosti. Každý študent má právo na kúsok chutnej lenivosti, ale aj tú si treba vedieť dobre rozvrhnúť a najlepšie v kombinácií so študijným plánom.
V opačnom prípade Vás ani ,,dobrá hlava“ šťastne neprevedie kľukatými cestičkami vysokoškolského systému. /SS/