Súkromná vs. štátna škola.Ktorú si vybrať?
03.03.2017 Výber vysokej školy/ univerzity nie je jednoduchá záležitosť, preto tejto problematike venujú študenti svoju pozornosť. Po prvotnom rozhodnutí „čo“ študovať nastáva otázka „kde“ študovať. Slovensko, resp. Česká republika ponúka širokú škálu možností, preto je dôležité si zvážiť niekoľko pre a proti jednotlivých škôl. Okrem teda vzdialenosti je nutné zvážiť aj kvalitu, povesť a ponuku jednotlivého profilu štúdiu každej školy.
Prvotným rozdielom sú platby za štúdium. Panuje všeobecný názor, že na súkromných školách ide v podstate o zaplatenie si diplomu bez výraznejšieho snaženia. Ak ide o férovú školu, peniaze sa školné sú použité na kvalitnejšie vybavenie študovní, napr. pri odborných predmetoch to môže byť multimediálne vybavenie ateliéru, laboratórií, počítačové stredisko a iné. V tejto oblasti niekedy štátne školy zaostávajú, keďže tam tých finančných prostriedkov nie je až toľko a väčšinou sa musia rozdeliť na niekoľko projektov. V tejto oblasti taktiež financie zohrávajú rolu aj pri vyplácaní platov akademickým pracovníkom.
To zabezpečuje aj rozličný prístup k študentom. To môžeme opísať aj ako profesionálnejším prístupom zamestnancov k študentom. Vtedy mnoho z nich predpokladá, že ak výraznejšie prispeli k platu učiteľa, tak ten by im mal vyhovieť v rámci úspechu v štúdiu. Niekde to funguje (samozrejme sa to nedá vylúčiť), ale niekde práve kvôli lepšiemu finančnému ohodnoteniu dochádza ku kvalitnému prístupu k výučbe a použitiu učebných pomôcok.
Viditeľným rozdielom medzi súkromnými a štátnymi školami je aj zloženie akademického zboru. Pri súkromných školách je zvykom, že vyučujú najmä ľudia z praxe, ktorý v rámci jednotlivých odborov niečo dosiahli a sú pripravený svoje nielen teoretické ale aj praktické poznatky posunúť ďalej. Štátne inštitúcie združujú predovšetkým vedeckých pracovníkov, čo samozrejme nie je synonymom niečoho zlého, ale koľkokrát len teória nestačí. V tomto prípade tu chýba prepojenie teórie a praxe, čo je podstatným úspechom uplatnenia študentov po skončení štúdia.
Posledným bodom, ktorým by sme sa v tomto článku chceli venovať je povesť, resp. sila mena inštitúcie. Historická hodnota hrá v prospech štátnych vysokých škôl, ktoré majú nielen v rámci republiky aj celosvetovo známe meno, ktoré koľkokrát na prvý dojem zabezpečuje kvalitu výučby. Menej známe, resp. medzinárodné súkromné školy pôsobiace v republike väčšinou nesú názov, ktorý nie je ešte vžitý v podvedomí obyvateľstva, resp. sa spája so škandálom pri „kupovaní“ si vzdelania, čo sa taktiež nevylučuje ani pri štátnej škole.
Na záver len treba dodať, že v súčasnosti po niekoľkých škandáloch v obidvoch druhoch škôl sa konečne zamestnávatelia prebudili a začali súdiť jednotlivých kandidátov nie len podľa vyštudovanej vysokej školy, ale najmä na základe jeho skúseností a praxe pri mimoškolskej činnosti a hlavne na základe vedomostí. /MM/