Spoločnosť LL COOPERATION LTD. rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

Rigorózne práce

Obhajoba rigoróznej práce je povinnou súčasťou rigoróznej skúšky. Takúto skúšku môžu podľa zákona č. 131/2002 Z.z. vykonávať len absolventi študijných programov, ktorí získali vysokoškolský titul magister. Týmto je teda umožnené prihlásiť sa na rigoróznu skúšku v odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie alebo v niektorom príbuznom odbore. Po úspešnom vykonaní získavajú podľa odboru tituly ako napríklad JUDr. (právo), RNDr. (prírodovedné odbory), PhDr. (spoločensko-vedné odbory), ThDr. (teológia), PaedDr.(pedagogika) a podobne. Táto skúška sa označuje ako „malý doktorát“, získaný titul sa uvádza pred menom. Odlišuje sa tak od „veľkého doktorátu“, pri ktorom je písaná dizertačná práca a získaný titul PhD. je uvádzaný za menom.

Samotná rigorózka je teda písomná práca, ktorou uchádzač dokazuje, že vie kvalitne a samostatne spracovávať vedecké poznatky a prečítanú literatúru, ale tiež získavať pre účely svojej rigoróznej práce vlastné poznatky, aplikovať ich v praxi a tiež v danej písomnej práci. Samozrejmosťou je, že práca má byť originálna, teda nemala by to byť pár vetami prepísaná diplomovka alebo iná už zverejnená práca a tiež by nemala byť len súhrnom načítanej literatúry. Rozsah rigorózky je väčší ako rozsah diplomovky (na rôznych školách je rôzny, približne sa pohybuje okolo 60 - 120 strán). Pri písaní rigorózky však treba vždy postupovať podľa smernice konkrétnej univerzity či vysokej školy, na ktorej bude práca obhajovaná. Tieto smernice sú vždy zverejnené na webových stránkach škôl. Tam nájdeme aj povinné súčasti práce, ktoré daná škola vyžaduje, takisto sa môžu mierne líšiť.

Zloženie rigorózky je spravidla nasledovné – titulný list, čestné prehlásenie, obsah práce, zoznam tabuliek, obrázkov, grafov, zoznam použitých skratiek, abstrakt a kľúčové slová, potom nasleduje hlavná časť práce - úvod, jadro, záver práce, zoznam použitej literatúry a prílohy. Niektoré školy očakávajú v práci na konci i resumé (po slovensky súhrn, znamená stručné zhrnutie hlavných myšlienok rigorózky, niečo ako krátky výťah z práce). Práca môže byť písaná aj v cudzom jazyku, vtedy resumé musí byť po slovensky.

Podľa témy rigoróznej práce je jej hlavná časť členená na teoretickú a praktickú časť. V praktickej časti je realizovaný nejaký vlastný výskum, takže popisujeme cieľ výskumu, použité výskumné metódy, stanovené hypotézy, výskumnú vzorku osôb, ako sme analyzovali získané dáta a ako ich interpretujeme.

Rigorózna práca sa píše autorským plurálom („vyhodnotili sme“, „stanovili sme“, „na základe preštudovanej literatúry usudzujeme“). Všetky zdroje použité v práci musia byť riadne citované podľa citačnej normy, ktorá si vyžaduje daná univerzita.

Rigoróznu prácu posudzujú spravidla dvaja oponenti. Tí napíšu posudky, ku ktorým sa autor práce následne pri obhajobe musí vyjadriť. Na obhajobe práce sa sústredíme na vyzdvihnutie toho, čo práca priniesla nové v odbornej oblasti, ako sa nám podarilo potvrdiť alebo vyvrátiť stanovené hypotézy, čo z nášho výskumu vyplýva, aké ďalšie opatrenia navrhujeme do praxe. Rigorózna práca nie je diplomovka, preto už by malo byť i na jej kvalite vidieť istý posun. Okrem toho, že má väčší rozsah, mala by mať i vyššiu vedeckú úroveň, odbornejšie vyjadrovanie a väčšiu mieru samostatného príspevku autora, nielen byť súhrnom naštudovanej literatúry.


Rigorózne práce - Úvod

V úvode by sme mali stručne načrtnúť hlavné charakteristiky predkladanej práce, aké okolnosti viedli ku jej vzniku, prečo sme si vybrali práve túto tému.

Čitateľa práce by sme na tomto mieste mali zaujať a motivovať k čítaniu, popíšeme mu, čo je hlavná téma práce, aký je cieľ, účel práce, aký je súčasný stav v danej problematike, kto a kde by mohol výsledky nášho skúmania prípadne využiť, čo od práce očakávame.

Úvod samozrejme nemôže byť dlhý, takže všetko spomenieme len stručne – je to len akási „ochutnávka“. Takisto môžeme v úvode spomenúť ak nám niekto výrazne pomáhal, prípadne nejaké pracovisko vyšlo v ústrety, ale môžeme hovoriť aj o problémoch, ktoré sme pri tvorbe práce, vzhľadom na danú problematiku, očakávali.


Rigorózne práce - Jadro

Jadro rigorózky členíme na samostatné kapitoly podľa témy, aby malo logické členenie a bolo prehľadné pre toho, kto prácu číta. Na začiatku práce by sme mali zadefinovať predmet práce a vysvetliť každý nový pojem, ktorý používame.

Popíšeme, aký je súčasný stav nami skúmanej problematiky, aký názor majú na to uznávaní autori, kto všetko už daný problém skúmal a čo zistil. Následne môžeme vyjadriť i náš názor na vec. Text členíme do prehľadných odsekov, nepíšeme jednoliato. Úroveň práce pozdvihnú aj súvisiace tabuľky či obrázky, ktoré ak preberáme od iných autorov, tiež riadne označíme a uvedieme zdroj.

Ak má naša rigorózka teoretickú a praktickú časť, v praktickej časti sa venujeme nasledovným podkapitolám: metodika práce a metódy skúmania, typ výskumu, stanovenie hypotéz alebo výskumných otázok, výber výskumného súboru, výber výskumnej vzorky, nástroje získavania dát (rozhovor, dotazník a pod.), metódy analýzy dát (napríklad štatistické testy), obmedzenia výskumu, výsledky práce, ich vyhodnotenie, diskusia (kde naše výsledky porovnávame s výsledkami, ktoré zistili iní autori pred nami, uvažujeme, prečo nám výsledky vyšli tak, ako nám vyšli). Tieto časti nie sú povinné, použijeme ich v rigorózke podľa toho, ako sa hodia do nami robeného výskumu.


Rigorózne práce - Záver

V závere rigorózky zhrnieme základné východiská práce, z čoho sme vychádzali pri písaní, spomenieme všetky dôležité myšlienky našej práce, výsledky, ktoré sme zistili, čo si o nich myslíme, ako sú reálne využiteľné v praxi a kde navrhujeme ich použitie, akým smerom by sa ďalej mohol uberať výskum nami skúmanej problematiky.

Zdôrazníme čo sme priniesli našou prácou nové, v čom je jej prínos, či sme len potvrdili nejaké staršie výskumy alebo priniesli nejaký nový výsledok. Môžeme si tiež dovoliť zhodnotiť silné a slabé stránky nášho výskumu i celej rigoróznej práce – tým, že sami uvedieme v čom sú nedostatky (a oni vždy nejaké budú), vezmeme vietor z plachiet i oponentovi, ktorý by nás za ne v posudku následne skritizoval.


Rigorózne práce - Použitá literatúra

V zozname použitej literatúry uvedieme všetky použité zdroje v práci spôsobom, aký si vyžaduje v zadaní daná univerzita. Každá myšlienka v práci, ktorá nie je naša, musí byť jednoznačne označená a idenfitikovateľná a jej autora musíme vedieť nájsť v zozname použitej literatúry.

Pri písaní rigorózky je dôležitý rozsah použitej literatúry – dostatok zdrojov, ich významnosť – musíme citovať najmä významných svetových alebo slovenských autorov, ktorí sa zaoberajú nami popisovanou problematikou a ich diela majú veľkú uznávanosť v odbornej obci. Oponent hodnotí aj to, či autor správne pochopil a interpretoval tieto diela.

Ak píšeme rigoróznu prácu na tému, ktorá je nová, neprebádaná, je veľká pravdepodobnosť, že nemáme dostatok knižných zdrojov a musíme citovať najmä odborné časopisy a internetové zdroje. V prípade internetu si vyberáme dôveryhodné stránky – napríklad stránky svetových poradenských spoločností, štatistického úradu, národnej banky, významných organizácií (OSN, UNESCO, NATO a podobne), nie stránky, kde nie je možné definovať autora alebo nie je jasné, odkiaľ údaje pochádzajú. Použitím takýchto zdrojov znižujeme dôveryhodnosť i našej práce.

FAQ

Píšete rigoróznu prácu? Tohto sa musí držať každý autor

Napísať rigoróznu prácu a absolvovať toto štúdium si už vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a usilovnosti. Ak si ale robíte zálusk na titul, ktorým sa nemôže pýšiť len tak hocikto, táto záverečná práca vás na konci štúdia určite neminie. Popasovať sa bude treba nielen so samotným napísaním, ale aj obhajobou.

Koľko strán a znakov má mať práca?

Pri prechode jednotlivými stupňami vysokoškolského štúdia, si každý jeden študent všimne, že podmienky absolvovania sa nelíšia len v náročnosti samotného štúdia, ale aj v písaní záverečnej práce. V praxi nejde len o zvýšenie kvality, ale aj počtu strán a znakov. Na druhej strane, počet strán je pri rigoróznej práci omnoho voľnejší, pretože sa môže rovnať počtu strán diplomovej práci. Treba ale povedať, že poznatky v nej už musia spĺňať inú kvalitatívnu úroveň. Tento typ práce môže mať od 60 do 120 normostrán, čo v praxi predstavuje 108 000 až 216 000 znakov. Tak, ako pri iných prácach, aj tu sa môže počet líšiť v závislosti od zadania školiteľa alebo samotnej školy.

Ako má vyzerať rigorózna práca po formálnej stránke?

Táto práca je špecifická vysokými očakávaniami nielen profesorov, ale aj okolia a samotného študenta. Ak ste si doteraz mysleli, že sa v diplomovej práci rieši problém príliš do hĺbky, tak v tomto prípade budete nemilo prekvapený. Rigorózna práca totiž musí priniesť ešte fundovanejšie poznatky zo skúmanej oblasti, ktoré musia byť overené hypotézami. Ako sme už spomenuli, počet strán je tu na druhej koľaji a všetkých zainteresovaných zaujíma najmä obsah. Veľmi dobré je tu pokračovať, respektíve nadväzovať, na predchádzajúce vlastné záverečné práce, ku ktorým autor doplní ďalší výskum. Ten by mal jednoznačne prinášať hodnotnejšie výsledky a nemal by byť len odrazom analyzovania voľne dostupných zdrojov. Myslite na to, že nie za každú cenu sa vám touto prácou podarí zistiť niečo prevratné, no určite by ste mali vyvrátiť alebo potvrdiť nejakú hypotézu. Lepší dojem na škole urobíte aj tým, ak nadviažete spoluprácu s niektorými vyučujúcimi, kde použijete ich výsledky.

Koľko zdrojov má mať rigorózna práca?

Tak, ako v iných záverečných prácach, ani tu nesmie chýbať bibliografia a teda zoznam použitých zdrojov. Každá jedna myšlienka, ktorá nepatrí autorovi, musí byť označená a to nielen v texte, ale aj na konci práce. Čím vyšší stupeň štúdia človek absolvuje, tým je rozsah zdrojov v práci dôležitejší. Nehovoríme tu len o slovenských dielach, ale najmä zahraničných, o ktoré by sa mal autor opierať pri skúmaní problematiky. Súčasťou zdrojov nemôžu byť len knižné diela, ale aj odborné články, monografie, odborné časopisy, internetové zdroje a zákony. Počet stanovených zdrojov sa líši v závislosti od samotných škôl, no rigorózna práca by ich v žiadnom prípade nemala obsahovať menej ako 50.

Nezáväzná objednávka