A čo so zlým spolubývajúcim?
20.10.2015 Keď som bola prváčka, videla som inzerát typu: vymením spolubývajúcu za odmenu“, smiešne však? Aspoň mne to vtedy prišlo viac než komické a nereálne. Prišlo mi to tiež zvláštne a zaváňajúce morbiditou. Pomyslela som si, autor je veľmi náročný na ľudí. To som ešte nevedela, že aj ja raz budem v podobnom stave.
V prváku sa mi tento inzerát zdal divný, áno, priznávam, mala som ukážkovú spolubývajúcu. Vždy sme si vopred dohodli deň, kedy sa učíme možno aj do neskorších nočných hodín a keď sme sa neučili, šlo sa spať v normálnom čase. Keď bola nuda a voľnejšie v škole, hybááááj do ulíc vysokoškolského mesta, či nejakú tú párty. Bola čistotná, všetok riad po sebe vždy upratala a do vysávania koberca ju ani náhodou netrebalo naháňať, urobila to sama od seba. Ako som spomenula, ukážková spolubývajúca. Ale, čo keď....čo keď niekto natrafí na spolubývajúcu presne opačného typu? Neuveríte, ale v druhom ročníku som medzi tých „šťastlivcov“ patrila aj ja.
Pochopila som inzerát, ktorý bol vyvesený na internátnej nástenke pred rokom. Moja spolubývajúca prišla ráno do izby, pustila hudbu na plné pecky a v tej sekunde som bola hore. Pri každej seminárke, či semestrálke, ktorú mi bolo treba napísať som ju musela presviedčať, že potrebujem ticho. A to som našťastie, ani nebola v záverečnom ročníku, kde by bola nutnosť písania bakalárskej, či diplomovej práce.
Ale dosť bolo teoretizovania, čo v takýto čas robiť?
Ja som to riešila po svojom. Hádky, nadávky, boli na dennom poriadku aj keď viacerí dávali za pravdu mne, veď kto by trpel opísanie polovici vašej semestrálnej práce, či využívanie vášho notebooku vždy, keď to potrebovala. Problém bol v tom, že sa tým nevyriešilo nič, ale že úplne nič.
Po čase som si uvedomila, že bolo možné sa dohodnúť s dievčatami na iných izbách aby sme sa vymenil. Dozvedela som sa, že bolo možné podať podnet na internát pre zlé podmienky na učenie. Po čase som sa dozvedela, že izby na inom poschodí nebola plne obsadená a tak som sa tam mohla kľudne presťahovať a mala by som pokoj a viac času či lepšie podmienky na učenie a písanie semestrálok. To všetko bolo až po čase.
A tak milí vysokoškoláci, ak píšete takýto inzerát na nástenku, berte to športovo. A tí, čo máte ozaj takýto problém, pokúste sa to vyriešiť v kľude a s rozvahou, nie ako ja. /V.T./