Aký otec, taký syn, alebo Čím je otec, tým musí byť aj syn?

22.11.2016 Hovorí sa, aký otec, taký syn, alebo aká matka, taká Katka. Niektorí rodičia, alebo členovia rodiny si to poupravia a zaumienia si, že čím som ja, tým musí byť aj moja dcéra, či môj syn. Aspoň, ja som sa už viackrát stretla s týmto, podľa mňa nie celkom správnym názorom.

Áno, treba uznať, že úmysel je väčšinou dobrý a ak si niektorý z rodičov vybudoval vlastnú ordináciu, lekáreň, či advokátsku kanceláriu alebo nejakú firmu, často krát vie, prečo to svoje dieťa posiela tým istým smerom akým šiel on. Vie, čo za drinu sa skrývalo za takýmto vybudovaním si niečoho a teraz, keď už to má len fungovať a stačí aby to len niekto prevzal, sa toho poväčšine nechcú vzdať.

Sú deti ktoré to ocenia, no máme aj také, ktoré majú iný názor. Nie je vždy pravidlom, že deti zdedia práve tieto gény od rodičov a že budú mať talent na to isté, čo mali oni, či už sa jedná o medicínu, farmáciu, právo či iné. Verím, že každý rodič chce dieťaťu to najlepšie a že aj v prípade, že sa tej ich „ratolesti“ celkom nechce putovať v ich šľapajách, ponúkajú im svoje skúsenosti, vedomosti, praktické zručnosti a samozrejme podporu.

Žiaľ, treba si uvedomiť, že to nie je všetko a aj napriek faktu, že by stačilo prevziať hotové dielo a mať o život postarané, to tí mladí aj tak risknú a vyberú sa svojím smerom.

Veď, to že má rodič hlavu na niečo, ja mať nemusím a na škole by som sa možno trápil a predieral z ročníka do ročníka, tak prečo neísť vlastným smerom a byť dobrý vo svojom odbore. Alebo, čo si o tom myslíte vy, milí čitatelia?

---