Digitalizácia verzus kniha? Kniha.
27.7.2013 Niet pochýb o tom, že štúdium na stredných, vysokých školách a univerzitách je v súčasnosti jednoduchšie, dostupnejšie, prehľadnejšie a komplexnejšie ako bolo kedykoľvek v minulosti. Fakt, že dnešní študenti majú a priori otvorené možnosti sebazdokonaľovania a sebaprezentácie, je potrebné, ba až nevyhnutné náležite využiť. Posledné desaťročie priam futuristicky zmenilo dovtedajší obraz študenta hrbiaceho sa nad zažltnutými stranami kníh z hrubého zoznamu povinnej a doporučenej spisby. Časy, keď sa zapálení vysokoškoláci v knižnici ruvali o jediné tri výtlačky knihy, sa stávajú úsmevnou spomienkou.
Digitalizácia je jedným z mnohých technických grifov, ktorý či už patríte medzi fetišistov pachu tlačiarenskej černe z čerstvých kníh, alebo ste naturalistický odporca „zhubnej“ virtuality, prináša všetko doterajšie múdro priamo na váš niekoľko palcový monitor. Pokiaľ ste z tých, ktorí radi navštevujú knihovníčky v rokoch na ich pracovisku, nezúfajte, takých nás je stále dosť. Však čo je podstatné a na čo chcem apelovať, je spomínaná digitalizácia kníh. Kedysi najväčšia knižnica v starovekej Alexandrii obsahovala vyše 700 000 papyrusových zväzkov a ich obsah bol sprístupnený len najmúdrejším a najvzdelanejším mužom staroveku. Dnes je mekkou všetkých múdrostí práve internet, vďaka ktorému máme neobmedzený prístup ku všetkým myšlienkam, ktoré sa doposiaľ ukrývali v chladných chodbách zaprášených knižničných skladov.
Štandardom všetkých veľkých knižníc po celom svete je postupná digitalizácia vybraných publikácií. Výnimkou nie je ani Slovenská národná knižnica, ktorá v rokoch 2008 – 2013 v rámci Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva začala s digitalizáciou predovšetkým starých a vzácnych dokumentov v súlade s ochranou a sprístupňovaním digitalizovaného kultúrneho a vedeckého dedičstva. Napríklad knižnica SAV v súčasnosti digitalizuje zatiaľ zahraničné cudzojazyčné publikácie a v závislosti od množstva finančných dotácií na digitalizáciu, sa postupne zdigitalizujú aj ďalšie žiadanejšie slovenské a české publikácie.
V súčasnosti na Slovensku majú prednosť historické dokumenty podliehajúce skaze, čím sa zároveň sprístupňujú verejnosti, čo by inak možné nebolo. Na druhej strane nám internet zadarmo alebo za malý poplatok ponúka nemalé množstvo vysoko erudovaných, zaujímavých a podnetných štúdií a článkov prevažne v anglickom, nemeckom či francúzskom jazyku, ktoré sú žiaľ často pri písaní seminárnych, diplomových či záverečných prác prehliadané. Preto znova apelujem na fenomén digitalizácie a internetu, vďaka ktorým a pár klikom myšou má každý človek, nielen žiak, študent, zamestnanec, absolvent, učiteľ, bloger, novinár, dôchodca, možnosť dozvedieť sa prakticky väčšinu z toho, čo kedysi strážili najslávnejšie knižnice histórie, ktorých „čitateľský preukaz“ onehdy vyvažovali zlatom.
Apropo, pre tých „lenivejších“ malá pozornosť. Translate.