Mám tému. A čo teraz?
14.02.2017 Áno, takto sa to začína. Či už ide o seminárnu prácu, bakalársku prácu až po diplomovú prácu, hoci aj jednoduchá prezentácia na seminár začína výberom témy. Koľkokrát rozhodujúcim faktorom je zrozumiteľnosť témy, resp. Rozumiem aspoň polovici slov? Pár sekún po deadline, keď každý už ako-tak má svoju tému začínajú otázky: „A akú máš ty tému? Čo si si vybral?“.
Nastáva fáza, ktorej sa vraví – nauč sa naspamäť názov práce. Pri bakalárke alebo diplomovke sú niektoré názvy krátke a výstižné, ale čo s tými dlhšími? Prvé dni sa dá krásne predvádzať dlhým zložitým názvom, ktorý sa v niektorých prípadoch nedá ani poriadne vysloviť, nie to vysvetliť. Ale pozor, táto fáza je veľmi zradná. Dá vám pocit, že na práci už akotak pracujete, pretože už viete vysvetliť, čo asi téma znamená, ale v realite nemáte ani potuchy ako vôbec začnete.
Druhá fáza – zháňam si zdroje. Každá etapa pripomína akési bludisko, v ktorom musíte určitú dobu blúdiť a len na Vás záleží, ako rýchlo sa z nej dostanete. Iniciatívne si založíme priečinok na ploche, poprípade v dokumentoch (nasleduje oddych, fuf, to bola práca). Ale ako sa vraví, netreba zaspať na vavrínoch. Internetové zdroje, knižné zdroje, a najmä odporúčaná literatúra od školiteľa je to to pravé, s čím by si mal začať.
Hoci, ako poznám aj z vlastnej skúsenosti, existujú dva druhy prác – ku ktorým máš toľko zdrojov, že nevieš kde začať, a potom sú tu témy, ku ktorým nájdeš pár článkov a aj tie sú si navzájom na 99% podobné. Vtedy začína kreativita a hľadanie po cudzích zdrojoch. Ale vážne. Nerozptyľujte sa čítaním litertúry, ktoré vám zaberie toľko času, že zistíte, že čistého času na písanie práce vám neostáva veľa. Zlatá stredná cesta, kde si niečo prečítate, zapíšete, oveľa lepšie ak to skombinujete aspoň s pár stranami textu a opakovať podľa potreby.
Výber témy je prvým krokom k akejkoľvek seminárnej práci, ale dôležitejším pri tých záverečných prácach. Je to rozsudok o vašej budúcnosti na najbližší rok, rok a pol. Názov témy vás najprv bude hriať pri srdci, potom to bude vaša každodenná realita a nakoniec nočná mora, kedy sa budete zobúdzať a zaspávať s názvom práce na perách.
Kľúčové slová budete vedieť napísať aj poslepiačky, a vysvetľovať niekomu skratky? Ako to že ich nevedia? Veď sú v každom článku, čo ste čítali! A verte mi, tému svojej záverečnej práce nikdy nezabudnete. Je to ako básnička, ktorú sa naučíte, hlúpy text piesne, ktorý z neznámeho dôvodu vám stále behá po rozume, alebo primitívna reklama v televízii. Je to alfa a omega tretiakov a piatakov (prípadne šiestakov) na vysokých školách a univerzitách. /MM/