Mor na ústnu skúšku

28.1.2014 Väčšina záverečných skúšok na vysokej škole sa dnes rieši písomnou formou, no tie ústne stále ostávajú a stále vzbudzujú u študentov najväčšie obavy. Zanedbateľné percento rétorov ich vítajú s nadšením a spoliehajú sa na svoju jazykovú ekvilibristiku, ostatní sa pred skúšačkou potia vo vlastnom presvedčení z nepripravenosti, žobrúc všetky energie o šťastný pazúr pri ťahaní otázky. Ústna skúška naháňa strach pre vedomie, že ťaháková forma ide bokom, ale i pre akt pomyselnej niekoľkominútovej očnej súlože a akademikom. Pri fiasku z písomnej skúšky neprebieha potupa interpersonálne, preto aj prípadnú hanbu či zlyhanie riešite sám so sebou a zapíšete sa na opravný termín. Ale pri zlyhaní na ústnej skúške, je to personálny trapas, ktorého intenzita závisí od vašej osobnosti. Radím preto tieto osobné trapasy čo najviac eliminovať, keď už pre nič iné, aspoň pre vlastný pocit uspokojenia. Príprave na ústnu skúšku sa venujte dlhšie ako tým ostatným. Ak ste dostatočne vynaliezaví, pri písomnej skúške prejdete s dôvtipnými ťahákmi a mechanickým učením, pri ústnej je to nepravdepodobné. Na ústnu skúšku sa naučte tak, aby ste látke rozumeli, veľmi vďačnými sú príklady a prirovnania, ktoré si počas učenia vymyslite a aplikujte na problematiku – pri trápnom tichu na skúške sa vám zídu. Keď rozumiete tomu čo vravíte, môžete o tom rozprávať hodiny, aj keby ste sa dokola opakovali rôznymi slovami. Naučte sa aspoň dve zložitejšie delenia alebo termíny súvisiace s otázkou, tým dáte skúšajúcemu najavo, že ste sa učili, ale dajte si pozor, na termíny o ktorých význame nemáte tušenia. Skášajúci sa ich zaručene chytí.

Či už si vytiahnete dobre alebo horšie ako ste kalkulovali – usmievajte sa. Nie drzo, len tak jemne. A ak o vytiahnutej téme nemáte najmenšie vedomosti, skúšajúcemu sa zdvorilo ospravedlňte, povedzte pravdu, že ste sa nestihli naučiť a porúčajte sa. Bo vedzte, že sa ešte stretnete./SuMo/