Na skúšku sa treba (len ) poriadne vyspať.
26.06.2016 Skúška je zvláštna udalosť, kedy zopár určených jedincov má v presne určenom čase možnosť preveriť Vaše vedomosti alebo dokorán otvoriť okno vo Vašej hlave. Nech už akýkoľvek druh skúšky skončí úspešne či neúspešne, vždy je to obrovská záťaž pre organizmus. Prečo?
Túto otázku si pravdepodobne položili iba tí, ktorí buď nikdy žiadnu skúšku neabsolvovali alebo tí, ktorí každú skúšku len akosi preleteli bez povšimnutia. Áno, aj takí šťastlivci so železnými nervami existujú a podobná udalosť ich nevyvedie z miery.
Aby sme však odpovedali na položenú otázku, pozrime sa na to bližšie. Budeme predpokladať, že ste sa na skúšku pripravovali. Budeme tiež predpokladať, že ste sa na ňu pripravovali ako bežný študent, čo v praxi znamená cca. 3 prebdené noci nad knihami a neprehľadne načmáranými poznámkami z prednášok. Je to však pre telo veľmi škodlivé. Nedostatok spánku nám nielenže nepridá na kráse a šarme ( čo by tiež mohlo na skúšajúceho v istých prípadoch urobiť dojem ), ale vyvedie telo z rovnováhy.
17-ročný Randy Gardner sa v 60-tych rokoch podieľal na vedeckom experimente, v ktorom sa mal pokúsiť 264 hodín (11 dní) nezažmúriť oko. Už po 24 hodinách sa nemohol sústrediť, ťažké bolo aj uchopiť do rúk nejakú vec. Všetko mu z tých drevených rúk padalo. Tretí deň bol náladový a nekoordinovaný. Napokon mal problémy s krátkodobou pamäťou (uprostred činnosti zabudol, čo robil), nastúpila paranoja, dokonca aj halucinácie.
Chudák Randy, pravdepodobne sa snažil len pilne naučiť na skúšku a oni mu to začali stopovať. Podľa ďaľších informácií je zjavné, že ju pravdepodobne nespravil. Halucinácie Vám žiadny profák neodpustí a preto si na záver pripomeňme, že dostatok každodenného spánku je veľmi dôležitý .
Dospelý človek by ma spať 7-8 hodín denne a ak to medzi štúdiom budete stíhať, nielenže budete mať zo života lepší pocit, ale aj na skúškach Vám to pôjde od ruky. /SS/