V akom stave sú naše internáty, alebo ako býva naša budúca generácia?
03.05.2016 Boli ste už niekedy na exkurzii v budove menom internát? Alebo máte dokonca to šťastie že ste v nej ubytovaný? A čo hovoríte na „luxus“ našej budúcej generácie? Boli by ste schopní žiť v takýchto podmienkach?
Nie raz počúvame v správach o tom, ako zle žijú naši spoluobčania, či v akých zlých podmienkach žijú zvieratá. Nie raz sa ozvú z Brusela že treba zvýšiť životnú úroveň istých skupín alebo sloboda zvierat že podmienky sú pre zvieratá nevyhovujúce. Ale, ale zamyslel sa niekto vôbec nad tým, v akých podmienkach žijú naši študenti?
Bol vôbec niekto z popredných politikov na exkurzii v internáte? Zisťoval vôbec niekto, či podmienky našej budúcej generácie sú v zhode s kostolným poriadkom? Asi nie, inak by situácia nebola taká, aká je. Veď, nie je to celkom až tak dávno čo som jedno takéto internátne zariadenie využívala aj ja a poviem Vám, sranda to veru nie je. Ale ktovie, možno nás chcú vychovať tvrdosti života a ťažkým podmienkam.
A aby ste mali aspoň ako takú predstavu o tom, čo tam je, respektíve lepšie povedané nie je, zhrniem Vám to.
Kvalitná posteľ? O tom môžu študenti len snívať. Hneď po príchode na svoju izbu sa posteľ pod mojimi 50-timi kilami podlomila. Stolička bola bez operadla a stolu bola štvrtá noha stena. O perinách a vankúšoch môžu študenti len snívať a obliečky? Ajáj a to je čo?
Pýtala som sa po príchode na izbu s úmyslom hneď zdrhnúť. Predstava o tom, že tam mam zotrvať celý rok a popri tom sa učiť a chodiť do školy bola neznesiteľná. A to nebol zdaleľka koniec. Skrini chýbali dvierka, každá strana steny bola inej farby. Pojem žalúzie internáty nepoznajú a žijú ešte v dobe roliet. A keďže je to už dá sa povedať prežitok, všetky boli pokazené a nepoužiteľné.
A ako boli na tom sociálne zariadenia? Sprchovací kút pripomínal vyrezaný kút do steny kde záves bol splesnetý asi to výšky 20centimetrov. Z troch umývadiel fungovalo jedno, lebo všetky boli upchaté a údržbár na celý internát bol iba jeden, takže šanca, že to opraví bola beznádejná. A o toalete ani nehovorím, ak by som mala o nejaké to kilo navyše, asi nezavriem dvere pre to, aké to bolo malé.
A tak našim neostávalo nič iné iba zobrať montérsky kufrík a všetko opraviť. Potom sa vybrať kúpiť nové paplóny či obliečky či iné veci ktoré by podľa mňa, mali byť samozrejmosťou študenskej izby.
A keď som sa náhodou posťažovala, pani na ubytovacom oddelení Vám s úsmevom povie, nepáči sa Vám? Na vaše miesto čaká veľa ďalších študentov. A tak sa mi naskytá otázka, je toto vôbec normálne? /VT/